DEMO KRATOS

 Základné podmienky prežitia a rozvoja Maďarov na Slovensku

Výsledky sčítania ľudu z roku 2011 sú z hľadiska Maďarov na Slovensku mimoriadne nepriaznivé. Za dvadsať rokov klesol na Slovensku počet Maďarov o 108 831, ich percentuálne zastúpenie sa z 10,8 percent znížilo na 8,5. Z hľadiska zachovania a rozvoja identity Maďarov na Slovensku je nevyhnutné sformulovať predpoklady, ktoré sú potrebné na zachovanie našej komunity. Tento základný dokument sumarizuje hodnoty a prostriedky, ktoré sú podmienkou budúcnosti Maďarov na Slovensku. Ide o minimum potrebné na prežitie, teda o úroveň fixujúcu najzákladnejšie podmienky, ktoré sú predpokladom nášho prežitia a žiaduceho utvárania slovensko-maďarských vzťahov. Naše spoločné hodnoty, podmienky nášho prežitia a prostriedky nášho rozvoja sú rovnako dôležité, vzájomne sa posilňujú a dopĺňajú.

Naše spoločné hodnoty

Identita a väzba

Maďari na Slovensku sú súčasťou maďarského národa, zároveň sú aj štátnymi občanmi Slovenskej republiky, sú tvorcami jej spoločenského, politického a hospodárskeho systému. Maďarov na Slovensku spája tisíc nitiek s maďarskou kultúrou, dejinami, tradíciami, a keďže väčšina z nich žije v pohraničí, aj s maďarskou ekonomikou. Ich rodisko je Slovensko a s väčšinovým národom ich vďaka stáročnému spolunažívaniu spája úzka sieť ľudských, príbuzenských, ekonomických a kultúrnych vzťahov. Pre Slovensko by bolo z viacerých aspektov výhodné, keby inakosť tunajších Maďarov vnímalo ako hodnotu, ako možnosť, ktorú treba využiť, a nie ako prekážku, ktorú treba zdolať.

Podmienky nášho prežitia

Ovzdušie národného porozumenia a tolerancie

Maďari na Slovensku tvoria komunitu, ktorá sa prispôsobuje spoločenskému a politickému životu krajiny. Akákoľvek etnická skupina sa môže slobodne rozvíjať vtedy, ak aj štát a jeho predstavitelia vystupujú proti intolerancii a rozdúchavaniu nenávisti, s osobitným zreteľom na sféru politiky, verejného života a verejnej správy. Treba vytvoriť ovzdušie, v ktorom národná inakosť nie je nevýhoda, ale uznávaná hodnota. Zároveň je potrebné vytvoriť také podmienky, aby v otázkach týkajúcich sa menšín nebolo možné prijímať rozhodnutia o nás bez nás. 2

Ústavná zásada rovnosti

Nevyhnutnou podmienkou slobody a rovnosti Maďarov na Slovensku je to, aby ústava krajiny vyhlásila občanov maďarskej a iných národnosti za rovných príslušníkom väčšinového národa aj z národnostného aspektu. Text súčasnej ústavy rozdeľuje občanov krajiny na štátotvorných a iných. Preto považujeme za potrebné, aby ústava na základe národnej príslušnosti nerozdeľovala občanov na prvoradých a druhoradých, ale jednoznačným vyhlásením rovnosti rôznych etnických skupín posilnila právne, politické, inštitucionálne, kultúrne a morálne rámce slobody a rovnosti.

Jazyková rovnosť

Maďari na Slovensku tvoria aj jazykovú menšinu. Takéto komunity môžu kdekoľvek na svete dlhodobo prežiť len vtedy, ak je ich jazyk rovnocenný jazyku väčšiny v tých regiónoch, v ktorých členovia komunity žijú vo väčšom počte. Na zabezpečenie jazykovej rovnosti je potrebné zmeniť existujúce zákony a prijať nové, zrušiť administratívne a úradné bariéry. Jazyková nerovnosť môže nútiť členov danej menšiny k tomu, aby sa vzdali svojej jazykovej identity.

Cirkvi a náboženský život

Z hľadiska našej národnej identity a prežitia vždy zohrával významnú rolu náboženský život a vierovyznanie. Preto musia pri zachovaní a rozvoji maďarskej komunity na Slovensku zohrať veľkú rolu naše historické cirkvi. Vo všetkých náboženských spoločenstvách a zboroch treba zabezpečiť hlásanie Božieho slova v maďarčine. Pri vytváraní diecéz treba brať do úvahy aj národnostné zloženie obyvateľstva. Vymenovanie maďarského biskupa, hlavného pastiera, je opodstatnená požiadavka rímskokatolíckych veriacich, ktorí za dosiahnutie tohto cieľa legitímne bojujú. Podobne opodstatnenou požiadavkou je vytvorenie celoštátnej maďarskej duchovnej služby v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Treba nájsť uspokojujúce riešenie aj v sporných otázkach týkajúcich sa cirkevného majetku, ktorý bol odcudzený z rôznych právnych dôvodov, okrem iného aj Reformovanej kresťanskej cirkvi. Podobne podporujeme úsilie gréckokatolíckej cirkvi o založenie cirkevnej školy s vyučovacím jazykom maďarským.

Spoločenská aktivita

Základnou podmienkou prežitia Maďarov na Slovensku je ich pozitívny vzťah k vlastnej identite. Zachovanie národnej a jazykovej identity Maďarov na Slovensku, rozvoj komunity a jej inštitucionálneho systému závisí aj od ich intencií, povedomia, od úrovne väzby na materinský jazyk a národ, od odhodlanosti, ekonomickej sily a iných aspektov. Z hľadiska utvárania budúcnosti Maďarov na Slovensku má kľúčový význam motivovať ich k aktívnej účasti na živote komunity a chápať to ako hodnotu. 3

Prostriedky rozvoja

Školská a kultúrna samospráva

Maďari na Slovensku tvoria komunitu, ktorá má vlastnú kultúru a kultúrne potreby. Vzdelávacie inštitúcie s vyučovacím jazykom maďarským pracujú od materských škôl až po univerzitu. Komunita má šancu zachovať si svoj jazyk a kultúru, ak svoje kultúrne a vzdelávacie inštitúcie môže rozvíjať sama a slobodne. Ak menšiny nemôžu rozhodovať o vlastných záležitostiach, tak o nich rozhodujú príslušníci väčšinového národa, pričom ich rozhodnutia nemusia byť v prospech menšín. V takejto mocenskej pozícii sú príslušníci danej menšiny nútení k tomu, aby sa vzdali vlastnej národnej kultúry. Úbytok Maďarov na Slovensku odôvodňuje potrebu vybudovať v oblasti kultúry a školstva inštitucionálny systém, ktorý má samosprávne kompetencie.

Miestne samosprávy

Problémy sú aj v oblasti miestnych samospráv. Samosprávy nemajú silu vykonávať svoje funkcie v oblasti zachovania komunity tak, ako si to vyžadujú nové výzvy. Preto považujeme za potrebné posilniť právomoci a kompetencie samospráv, ako aj ich finančné zázemie. Zároveň je nevyhnutné, aby samosprávy využívali právne prostriedky týkajúce sa menšín, ktoré majú k dispozícii.

Regionálny rozvoj

Väčšina Maďarov na Slovensku žije v prihraničnom regióne. V porovnaní s ostatnými regiónmi je zrejmé ekonomické a sociálne zaostávanie južných regiónov, ktoré obývajú prevažne Maďari, viaceré z nich patria medzi najzaostalejšie regióny v krajine. Budúcnosť regionálnych menšín je zabezpečená vtedy, ak ekonomický a sociálny rozvoj nimi obývaných regiónov nezaostáva za celoštátnym priemerom, a zaostávanie tak nenúti miestnych obyvateľov migrovať. Zároveň je dôležité, aby ekonomický rozvoj bol v súlade s osobitosťami daného regiónu, aby sa brali do úvahy potreby a názory miestnych obyvateľov. V prípade regiónov s vymedzenými prírodnými hranicami, v ktorých obyvateľstvo vďaka spoločnej histórii tvorí komunitu a vďaka kultúrnym a jazykovým tradíciám prejavuje znaky tolerantnej spolupatričnosti, môže byť odpoveďou regionálna samospráva. Je to, mimochodom, v záujme každého slovenského prirodzeného regiónu. Treba vymedziť možnosti ekonomického rozvoja, ktoré sa musia prejaviť v konkrétnych opatreniach. Len tak možno zabrániť tomu, že ekonomické a sociálne zásahy namiesto rozvoja menšiny povedú k jej rozkladu.